Rafting na rieke Cetine + Video

Hornaté a suché pobrežie Chorvátska nie je veľmi bohaté na riečne toky. Popri väčšej rieke Neretve, ktorá ústi do mora veľkou a úrodnou deltou, sú tu len tri menšie rieky vlievajúce sa do mora. Všetky tri sa však vyznačujú mimoriadnou bohatosťou na prírodné krásy. Vďačiť za to môžeme predovšetkým krasovému charakteru krajiny, keď rieky si tu museli prehrýzť cestu cez vápencové pohoria. Výsledkom toho je veľké množstvo vodopádov a systémov kaskád s jazierkami.
          Po prehliadke NP Krka a splavu rieky Zrmanja sme si ako hlavný cieľ nášho jarného putovania po Chorvátsku určili rieku Cetinu, vlievajúcu sa do mora v Omiši poniže Splitu. Vedeli sme, že na tejto rieke sa organizuje rafting a tak sa naším východiskom na pár dní stalo mestečko Omiš. Koncom mája ešte sezóna len začína a tak množstvo agentúr sídliacich v centre mesta bolo zavretých.
          Po chvíli hľadania sme natrafili na jednu kanceláriu otvorenú, bolo nám hneď jasné, že zatiaľ nemajú veľa roboty. Chlapík, s ktorým sme komunikovali nám povedal: "Rafting, zajtra o desiatej, 5O eur na osobu!" Pozreli sme sa na seba, že niečo tu nesedí. On bol prekvapený, že sme hneď nesúhlasili a pýtal sa čo je? My na to, že sme počuli o trochu iných cenách. Nakoniec vysvitlo, že tá 50 mala byť za oboch. Hneď sa nám lepšie dýchalo a dohodli sme sa na zajtra o desiatej.
          Z kempu sme to mali asi 20 minút peši. To bola aj jediná výhoda ináč drahého kempu Galeb, do mesta sme sa dostali vždy peši a tak sme niekoľko dní nepoužili auto v ktorom sme spali. Na druhý deň sme o desiatej stáli pred kanceláriou na brehu rieky. Šéf nám predstavil dvoch skiperov, natlačili sme sa šiesti do malého auta (dopravu sme mali v cene) a vyrazili sme na štart.
          Mali sme byť v člne len štyria, čo bolo naším veľkým šťastím. Ako sme už na štarte zistili, u ostatných agentúr je samozrejmosťou veľký čln s 8-10 ľudmi na palube. Náš sprievodca Filip na to povedal: "Puno ljudi = puno para! To nije rafting, to autobus!"
          Na štarte raftingu bolo živo. Niekoľko ďalších agentúr tu chystalo svoje člny a rozdeľovali klientom výstroj. Nafasovali sme vesty, prilby a veslá. Playboy Filip vyfajčil nejaké tie cigarety a vyrazili sme na vodu. Zaujala ma aj maličkosť, ktorú si málokto zo vzrušených klientov všimol: Na mieste prístupu do vody na súkromnom pozemku vzniklo z kedysi obrábaných políčok parkovisko a majiťeľ domčeka ochotne pomáhal fúkať člny a rozdeľovať výstroj. Z takej banálnej veci ako je poloha jeho domčeka na brehu rieky mu takto vznikla nová živnosť.
          Napriek tomu, že sme na divokej vode ešte neboli, ak nepočítam Dunajec, tak z raftingu sme nemali nejaké obavy. Oveľa väčšie starosti mi spôsoboval môj foťák: "Ako nafotím čo najlepšie zábery priamo z člnu?" Brali sme zo sebou plastovú nádobu, tak som zariadil, aby sme ju mali v našom člne. Poliaci v druhom člne mali smolu, moc toho neodfotili.
          Začali sme splavovať a veru na fotenie som ani nepomyslel. Pereje prerušované pokojnými úsekmi boli veľmi časté, a človek si musel dávať pozor, aby nevypadol z člna. Boli sme v ňom len štyria a počas jazdy fotenie neprichádzalo do úvahy, všade bolo plno vody a každý si musel odveslovať svoje, nebolo sa za koho skryť.
          Rieka je po brehoch obrastená hustým porastom a na viacerých miestach sme prechádzali popod stromy, kde sme si museli takmer ľahnúť na dno člna. Bola horúčava a tak počas jednej z prestávok sme si na pokojnejšom úseku zaplávali v studenej vode. Takto osvieženým sa nám ľahšie pokračovalo ďalej.
          Približne v polovici splavu zastavujeme pri brehu a Filip nám vysvetľuje, že tento ťažký úsek musíme prejsť po brehu. Posiela s nami svojho mladšieho kolegu a on sa s dvomi loďami odráža od brehu a púšťa ďalej sám. Tu prichádza šanca pre môj foťák a ja sa ponáhľam rýchlo ku brehu pod najťažšie miesto. Pláva tu jedna loď za druhou a nečakane sa stávame svedkami malej drámy, keď jeden menej skúsený skipper sa s člnom prevráti a potom, čo voda čln pomaly odplaví preč nie je ho nikde vidieť. Dostal sa do vodného valca pod perejou a nevedel sa odtiaľ dostať sám.
          Našťastie mu pohotovo skáče na pomoc jeho kolega, prichystaný na skale pre podobné prípady a pomôže mu dostať sa z vody von. Vychutnávame si umenie skipperov, ktorí prevážajú člny najťažším miestom a hlavne výkon Filipa na menšom člne si zaslúži potlesk množstva divákov na brehu. Vylejeme z člna vodu sadáme a splavujeme ďalej.
                    Tu sa už trochu osmeľujem a prehováram Filipa, či by sme nezastali pod niektorou z perejí, aby som mohol niečo odfotiť. Filip si už všimol, že som do fotenia nejak moc žhavý a tak pod jednou perejou prirážame k brehu a chytáme sa konárov nad našimi hlavami. Ja rýchlo vyťahujem foťák a Filip zase cigarety... Takto sa to zopakuje ešte raz. Tentoraz stihol Filip zavolať domov žene, či už má navarený obed, že je veľmi hladný.
                    Plávame okolo divých husí: "Dobro jedlo!" hovorí Filip. V závere ešte zastavujeme v skalnom kaňone. Stojí tu už niekoľko člnov a odvážlivci skáču do vody. Nenecháme sa prehovárať a ideme aj my. Je to super, len neviem, či som mal väčší šok z toho letu vzduchom, alebo dopadu do ľadovej vody...
                    Rafting sa pomaly chýli ku koncu, lúčime sa s oboma skippermi, Poliakmi aj Nemcom, čo vesloval s nami v člne. Do kempu sa vraciame plní zážitkov. "Zajtra by som išla ešte raz, vychutnala by som si to v kľude na pohodu!" hovorí Slávka a ani nevie ako mi číta moje myšlienky. Ešte, že nám zostali aspoň fotky...

M.Bartoň

V tomto krátkom videu z raftingu, ktorý sme si tento rok zopakovali uvidíte prechod cez jaskyňu. Pri prechode jaskyňou treba plávať v ľadovej vode ktorá má vraj len okolo desať stupňov. Aktuálna cena za rafting je 30 eur vrátane dopravy z Omišu a naspäť.

Toto video z raftingu na Cetine vzniklo pred veľa rokmi ako moje vôbec prvé video, natočené foťákom, kompaktom: