Chorvátsko

          Začiatkom mája panovalo na ostrove Krk už priam letné počasie. More síce ešte bolo studené, ale hornaté okolie letoviska Baška priam lákalo na túry. Pomocou mapy, ktorú dostanete v informačnom centre zadarmo, sme si teda naplánovali ďalšiu túru do ostrovnej "divočiny". Kaňon Veľkej Vrženice sľuboval už podľa zbežného pohľadu na mapu zaujímavú túru. Celá túra sa dá pekne zokruhovať. Poslúchli sme radu v stručnom sprievodcovi na druhej strane mapy a logicky sme sa vydali na okruh v smere kaňonom zdola nahor. Na začiatok na n�

            Keď som si na jar zisťoval najlepší možný prístup na jadranské ostrovy Cres a Lošinj z dvoch možností som nakoniec vybral tú cez ostrov Krk. A kedže možnosti získavať informácie sú dnes prakticky neobmedzené tak som si naťukal do vyhľadávača niečo ako Climbing na Krku. Narazil som na zaujímavú stránku, ktorá hovorila o ešte zaujímavejších lezeckých možnostiach v okolí letoviska Baška. V starom lezeckom sprievodcovi Chorvátska toho z Krku moc nebolo, ale práve na tej stránke som sa dozvedel o tom ako partia nadšencov celú zimu mak

          Už pri pešej túre na vrch Hlam som si všimol krásne serpentíny vedúce borovicovým lesom z Bašky na planinu aj iným okom ako okom obyčajného turistu.  Oko sofistikovaného bajkera začalo chodníček okamžite zameriavať a vyhodnocovať. Výsledkom toho bolo, že za pár dní som využívajúc príjemné májové teploty naskočil na bajk a vydal som sa tento nádherný chodníček zokruhovať.   Vyrazil som z Bašky po hlavnej asfaltke vedúcej cez Dragu Baščanskú smerom na sever. Je to vlastne jediná prístupová cesta do Bašky. Nie je kde zablúdiť.

          Chorvátsko - ostrov Krk Potom, čo sme si rozložili náš hlavný stan v Baške v kempe Zablače a uskutočnili prvé túry po okolí, prišiel čas na to aby sme prevetrali vodný dopravný prostriedok: gumenú Pálavu. Aj keď je tento člnok dosť pomalý na veslovanie po mori, má aj svoje výhody. Napríklad pekne kopíruje vlny :)   Už počas peších túr sme pochopili, že veslovanie popri pobreží bude stáť zato. Prvý deň sme sa vybrali z Bašky smerom na východ. Veslovali sme popri početných plážičkách a útesoch smerom do zálivu Vela Luka. Po p

          Po príchode na ostrov Krk sme sa ubytovali v kempe Zablače v stredisku Baška nachádzajúcom sa na juhovýchodnom cípe ostrova. More bolo ešte chladné a tak sme sa rozhodli pre aklimatizačnú túru. Na nábreží sme objavili rázcestník s množstvom tabuliek. Túry boli dokonca značené rôznymi farbami, čo v Chorvátsku nebýva zvykom. Až keď sme sa pozreli lepšie, zbadali sme na tabuľkách malým písmom: KČT Čedok. Tu sa nám rozjasnilo: Baška je už od predvojnových čias letoviskom so silným vplyvom našich západných susedov. Preto aj tá sieť

          Slovensko má šťastie, že jedno z najkrajších morských pobreží na svete je od Bratislavy vzdialené len pár hodín jazdy autom. Nie je preto ani žiadnym prekvapením, že krajina, kde vycestuje každoročne najviac slovákov (cca300 tisíc) sa volá: Chorvátsko.   Je známe že Jadranské ostrovy majú príjemnejšiu klímu ako pevnina a tak sme sa vybrali ju začiatkom mája otestovať. Naším cieľom bol ostrov Krk. Tento spolu s ostrovom Cres najväčší jadranský ostrov je zároveň od nás najbližším a vďaka mostu aj najdostupnejším ostrovom v Cho

          Chorvátsko, ostrov Krk Šliapeme do strmého kopca hustým porastom, čoskoro by sa nám mal otvoriť výhľad na náš cieľ: Belove stijene. Ideme liezť, boli sme tu už pred pár dňami. Čaká na nás nádherný, drsný vápenec. Úplne nové, v zime odistené a vyčistené cesty. Spod skál sa ozýva bečanie oviec. Je ich tu všade plno. Majú mladé a tie sa každú chvíľu niekde zatárajú a potom sa ozýva bečanie ako o život. *********************************************************************************************************************   Ovce ž

Chorvátske rieky vlievajúce sa do Jadranského mora sú pre mňa osobne jedným zo siedmych divov sveta. Už som tu písal o raftingu na rieke Cetine. Pozreli sme sa aj do pirátskeho mesta Omiš, kde sa Cetina vlieva do mora. Teraz sa vyberieme na výlet po rieke a spojíme tak mesto Omiš s miestom, kde končí spomínaný rafting - Radmanove mlinice.                     Pre nás suchozemcov bol tento výlet ideálnym miestom pre využitie nafukovacej Pálavy. Cetina v týchto miestach už tečie pokojne, boli sme mimo nebezpečia, ktoré by na nás mohlo číhať na mori. Vy

Mesto Korčula ležiace na rovnomennom chorvátskom ostrove patrí medzi najcennejšie pamiatkové rezervácie na pobreží Jadranského mora. Prvá zmienka o osídlení tohto strategického miesta siaha už do 4. storočia p.n.l. Vtedy tu bola osada gréckych rybárov. Podľa povesti však toto mesto založil hrdina Trójskej vojny Antenoris.           Z bohatej histórie mesta je zaujímavé pôsobenie benátskeho kupca a cestovateľa Marca Pola. V roku 1298 sa vo vodách v okolí mesta odohrala veľká námorná bitka medzi Benátkami a Janovom. Skončila sa víťazstvom Janova,

Omiš nepatrí medzi typické chorvátske prímorské mestá. Zaslúžila sa o to hlavne jeho poloha pri ústí rieky Cetiny. Tá na tomto mieste prerazila cez pobrežné vápencové pohorie hlboký kaňon a vytvorila naozaj pekné miesto. To neušlo pozornosti už našim prapredkom, veď prvé zmienky o osídlení siahajú až do staroveku.                     Môj prvý kontakt s týmto miestom bol trochu kuriózny - po prečítaní knižky Omišskí korzári, kde autor opisoval boj vtedy samostatného mestského štátiku proti Rímskej armáde za čias prenasledovania kresťanov

Hornaté a suché pobrežie Chorvátska nie je veľmi bohaté na riečne toky. Popri väčšej rieke Neretve, ktorá ústi do mora veľkou a úrodnou deltou, sú tu len tri menšie rieky vlievajúce sa do mora. Všetky tri sa však vyznačujú mimoriadnou bohatosťou na prírodné krásy. Vďačiť za to môžeme predovšetkým krasovému charakteru krajiny, keď rieky si tu museli prehrýzť cestu cez vápencové pohoria. Výsledkom toho je veľké množstvo vodopádov a systémov kaskád s jazierkami.           Po prehliadke NP Krka a splavu rieky Zrmanja sme si ako hlavný cieľ

Poloostrov Pelješac tvorí vlastne akýsi horský hrebeň, vyrastajúci z mora. Jeho najvyšší bod, vrchol Sv. Ilja (960) je zároveň najvyšším vrcholom celej ostrovnej časti jadranského pobrežia. Aj keď Pelješac nie je ostrov, môžeme ho v tomto prípade takto zaradiť.           Takmer tisíc výškových metrov priamo nad morom sľubovalo perfektné výhľady, ak k tomu prirátame nádhernú a divokú prírodu typickú pre tieto kopce so svojimi krasovými útvarmi, bolo nám hneď jasné, ktorý cieľ bude pre nás na Pelješaci patriť medzi to najhlavnejšie.

Chorvátske mestečko Ston sa nachádza na južnom Jadrane, asi 50 km severne od Dubrovníka. Rozprestiera sa na úpätí hory Pozvizd, na mieste, kde sa od pevniny oddeľuje poloostrov Pelješac. Cez toto starobylé mestečko prechádza tzv. Pelješacká transverzála - hlavná cesta, ktorá vedie pozdĺžne celým poloostrovom. Prechádzajú po nej všetci turisti, mieriaci na ostrov Mljet, Korčulu, alebo na Orebičskú riviéru na Pelješaci. Väčšina z nich tadiaľto len prefrčí v aute vykrúcajúc krk, :"Že čože je to tam hore?"                     V Stone sm

Riviéra Makarskej - chorvátskeho letoviska na pobreží Jadranského mora je známa nielen peknými plážami, hustými borovicovými lesmi a tlačenicou v špičke sezóny. Ale je tu ešte niečo, čo si oko skúseného pozorovateľa všimne už na každom plagáte vylepenom vo výkladoch cestovných kancelárií - hory. Je to práve pohorie Biokovo, čo robí túto oblasť zaujímavou aj pre ľudí, ktorí si chcú pobyt pri mori trošku okoreniť.           Biokovo poskytuje možnosti na pešie túry, skalné lezenie (Brela) a na svoje si prídu aj cyklisti. Na najvyšší vrch

Chorvátsky Trogir sa nachádza niečo vyše 20 km severne od Splitu. Toto starobylé mestečko je jednou zo štyroch pamiatok zaradených medzi kultúrne dedičstvo UNESCO na chorvátskom pobreží Jadranského mora. Mal som ho už dávnejšie "na zozname", a keď nám ho pri návšteve Dubrovníku pri srdečnom rozhovore odporučil jeden nemecký chlapík, tak bolo rozhodnuté.           Trogir založili už starovekí Gréci približne v 3. storočí pred n. l. Staré mesto sa nachádza na malom ostrovčeku medzi pevninou a ostrovom Čiovo. My sme po príchode smerom od Splitu z