NP Severný Velebit - V. Alan a Premužičeva staza

Neďaleko Jablanacu odbočujeme z Jadranskej magistrály a začíname stúpať serpentínami úzkou asfaltovou cestou. Naším cieľom je priesmyk Veli Alan 1414m. Ideme len na prieskum brány do Národného parku Severný Velebit. Cestou hore obdivujeme výhľady na ostrovy ale aj na skalné veže znenazdajky objavujúce so vo výhľade. Na najväčšiu z nich: Strogir vedie niekoľko športových lezeckých ciest. 

Pokračujeme serpentínami k hrebeňu Velebitu keď sa nám otvorí výhľad na starú opustenú budovu v diaľke. Priblížime si ju s pomocou fotoaparátu a nestačíme sa diviť: Opustená medzistanica lanovky. Pokračujú od nej stožiare a už prichádzame hore k nášmu cieľu: horská chata Alan, vstup do národného parku a neďaleko opustená horná stanica lanovky. Chatka správy parku je zatvorená, na chate Alan ktorá má vybavenosťou ďaleko od tatranských vysokohorských chát sa od správcu dozvedáme, že on nám síce vie predať trojdňovú vstupenku ale kontrolovať ju nebude. To je práca zamestnancov parku. Takto nás vlastne milý pán posiela na prechádzku ďalej...

Vstupenka do parku sa dá kúpiť iba trojdňová za cenu 40 kuna.

Neďaleko od turistickej chaty (planinarsky dom Alan) vedie kopírujúc hrebeň legendárna turistická trasa nesúce meno po svojom strojcovi: Premužičeva staza.

Dnes sa tu len krátko orientujeme. Dáme si asi dvojhodinový okruh. Už prvý kontakt s Premužičevou stazou je zaujímavý. Okamžite vieme, že tento chodníček je niečím výnimočný. Kľukatí sa krajinou prakticky bez prevýšenia. Miestami je aj vysekaný do skaly.

Ante Premužič bol v 30.tych rokoch 20. storočia vedúci lesného závodu, popri tom bol však nadšený planinarac, ako si domáci turisti hovoria. Na základe jeho iniciatívy sa začalo s výstavbou 50 km dlhej turistickej trasy spájajúcej tie najkrajšie oblasti Severného Velebitu. Stavbe aj on sám šéfoval.

Búrka nás núti skrátiť si okruh. Vraciame sa k autu. Prvý prieskum je za nami. Určite sa tu ešte vrátime.

Jednou z objavených skutočností je aj fakt, že cesty vedúce parkom nie sú uzatvorené pre motorové vozidlá. Stretávame viacerých hlavne nemeckých turistov, ktorí sa venujú mototuristike... Asi je hlavne potrebné zaplatiť vstupné a potom si už môžu jazdiť. Tie najkrajšie miesta tejto divočiny si ale našťastie treba zaslúžiť peši...

M.Bartoň