Najkrajšie viacdĺžky Paklenice

Chorvátska Paklenica sa určite radí medzi najlepšie skalolezecké oblasti v Európe. S kľudom ju môžeme dať do jednej skupiny s Arcom, Verdonom, Finale Ligure a podobnými oblasťami. Tento článoček by mal poslúžiť menej skúseným lezcom, ktorých schopnosti sa pohybujú do 6a, aby sa osmelili a z jednodĺžkových ciest v kaňone vyrazili aj na nádherné a hlavne nevyšmýkané viacdĺžkové cesty. 

Sprievodca Paklenicou je jedna poriadne hrubá knižôčka a vybrať na prvý raz niečo bez referencií a odporúčaní nie je pre začiatočníkov vždy ľahké. Hlavne keď (ako sa píše v sprievodcovi) je hodnotenie viacdĺžkových ciest v Paklenici pomerne prísne.

Tento článok by v žiadnom prípade nemal nahradiť sprievodcu, skôr by som chcel doplniť a upresniť niekedy dosť skúpe údaje o jednotlivých cestách. Rovnako by mohol pomôcť aj obrazový materiál. Verím, že pomôže v inšpirácii aj v orientácii. Ono fotenie v stene je často celkom sranda, hlavne keď v spleti ciest hľadáte tú svoju :))

 Tento výber ciest berte len ako takú vzorku toho, čo táto bohatá oblasť ponúka. Verím, že budeme v predstavovaní ciest pokračovať aj naďalej. Plánov je veľa.

Na záver úvodu ešte jedna pikoška: Mal som možnosť pracovať so starým aj novým sprievodcom od toho istého autora. Všimol som si pre mňa zaujímavú vec: v novšom sprievodcovi boli upravené obtiažnosti viacerých ľahších ciest a to vo všetkých prípadoch smerom hore...  Ale o tom už podrobnejšie pri jednotlivých cestách.

V.Čuk: 

Sjeverno rebro 4b+ 170 m. Dĺžky: 4a,4a,4a,4b,4b+

Veliki Čuk je najvýraznejší vrchol hneď pod Aničou, na rovnakej strane kaňonu. Túto cestu sme si vybrali na začiatok na oboznámenie s touto stenou. Nástup je označený. Prístup je buď krátkou novou ferratkou alebo hneď za mostom doprava hore a potom kúsok po fixnom lane pomedzi stromy. Dostať sa na nástup by nemal byť problém vďaka výraznému, už zďaleka viditeľnému hrebeňu. Podrobný popis nájdete v sprievodcovi.

Samotná cesta vedie na začiatku ľahkým, nitmi odisteným, miestami vzdušným hrebeňom. Posledné dve dĺžky na vás čaká veľmi pekné lezenie platňami. Obtiažnosť sedí, je to pekná "päťka" :) a na záver efektný výlez špárou medzi kameňmi na vzdušnú policu. Tu cesta končí, nelezie sa až na vrchol.  Zostúpiť sa dá peši, miestami trošku bludisko a zo dve zliezania po krátkych stienkach. V závere zostupu je úsek zaistený oceľovým lanom. Cesta je odistená nitmi, nezakladali sme nič vlastné, aj keď tie rozostupy sú predsa len väčšie ako na jednodĺžkach v kaňone.

Centralni kamin 5a, 180 m. Dĺžky: 5a, 4a, 4b, 5b, 4b, 3, 4a

Sprievodca hovorí o tejto ceste ako o jednej z najkrajších ľahkých viacdĺžkových ciest v Paklenici. Preto sme v nej samozrejme nemohli chýbať a v priebehu pár dní sme si ju rôznymi variantmi preliezli viackrát. V spodnej časti je možné spraviť si nástup viac vľavo, je to veľmi pekné 5c, v hornej časti nad prelezením kľúčového miesta v komíne sa dá odbočiť vľavo a dvomi dĺžkami po platni sa dostanete z cesty von.

Klasika však pokračuje komínom hore, kde sa traverzuje trošku vpravo. V závere cesty sme po výleze do sedielka nepoužili komín 4a, ale nás zlákala dobre odistená stena priamo hore vľavo od komína 6a. Veľmi pekná dĺžka. Viacero skalných hodín, končí na skalnej veži. Je to pekné vylepšenie cesty nádhernou, ale už ťažšou dĺžkou (6a).

Kľúčové miesto celej cesty je strmý komín, najťažšie miesto (5b) je síce po veľkých chytoch, ale už je to mierne previsnuté. Veľmi pekné, ale pozor: už to nie je žiadny choďák :))

V starom sprievodcovi boli jednotlivé dĺžky hodnotené ľahšie, po novom je komín 5b, aj keď celá cesta je 5a :))) Netreba špekulovať! Treba tam ísť a veru nie raz - je tam čo robiť!!

M.Čuk:

Celjski stup 5a, cca 120m. Dĺžky: 5a, 4a, 3, 4a

Veľmi pekná cesta, ktorá sa začína dole v kaňone. Podľa fotiek ju nájdete ľahko. Prvá dĺžka je také štipľavejšie 5a. Odporúčam zobrať dostatok expresiek, nejaké smyčky a možno aj nejakého frienda. Po výdatnej prvej dĺžke už nasleduje turistika po hrebeni s krásnymi výhľadmi. Z vrcholu sme kúsok zliezli dozadu a odtiaľ sme zlanili smerom vpravo, takým výrazným zárezom. Potom sa už zostupuje chodníčkom dole, ale pri zostupe treba ešte raz traverznúť doľava.

Pri lezení uvidíte z hrebeňa aj obrovské skalné okno s názvom Hram, kde sa tiež lezie.

Aniča - Stup:

Danaja 5b 100m. Dĺžky: 5b,5b,5a

Zo všetkých ciest v tomto článku sa nám páčila táto cesta asi najviac. Tri dĺžky krásneho, vyrovnaného lezenia pilierom a platňami. Žiadne previsnuté miesta ani komíny. Všetko sa odstojí pekne na nohách a lezie sa po dobrých chytoch. Vyrovnaná obtiažnosť a tretia záverečná dĺžka vedie po nádhernom, duniacom pilieri s úžasnými lištami. Nie je to ťažké, ale - jednoducho sa páčilo.

Ak nemáte dvojičky, tak odporúčam zlaniť najprv po hrebeni do sedielka, kde končí abseil pista a potom dvomi zlaňákmi dole. Zlaniť dole Danajou sa dá len s dvojičkami alebo 80m lanom. Nedá mi nedodať ešte niečo k obtiažnosti: Cesta Šaleški (5a, pôvodne 4c) bola pre nás určite ťažšia ako Danaja 5b takže tie čísla treba brať vždy len s rezervou.

Šaleški 5a/b 120m. Dĺžky: 5a,5a,5a,4a

Táto cesta vedie na Stup (skalný útvar, vybiehajúci zo steny Aniča kuk) z opačnej strany ako Danaja. Je to určite dobrý tip do horúcich slnečných dní. Počas nášho pobytu na prelome júna a júla sa na slnku ani veľmi liezť nedalo. V Paklenici sa však dá vždy nájsť aj niečo v tieni.

Táto cesta je netypická dvomi dlhšími traverzmi. V stene vedie viacero vynitovaných ciest a tak je dobré mať prefotený plánik zo sprievodcu zo sebou. Bez neho sa veľmi ľahko dostanete do inej cesty. Napriek orientácii to je určite veľmi pekná cesta, ktorá sa dá liezť viacerými variantmi. Na hrebeň Stupu vyleziete presne v mieste, kde končí Danaja z druhej strany.

Zostupuje sa zlanením. Najprv po hrebeni do sedielka a potom dole po Abseil piste.

Kuk od Skradelin:

Andi a Max 5c, približne 70-metrová cesta, dve dĺžky: 5c,5c

Na záver som vybral jednu síce kratšiu (dvojdĺžkovú), ale ináč veľmi peknú cestu. Nad horným parkoviskom sa vypína Kuk od Skradelin. Cesta Andi a Max začína medzi stromami hneď za potokom. Je to veľmi pekná, členitá cesta, väčšinou po veľkých chytoch. Nie je vyšmýkaná a aj tu vidieť, akí sú lezci pohodlní. Ak treba zlaňovať a istiť sa zavesení v štande, tak to dajú radšej prednosť pohodlným jednodĺžkam o kúsok vedľa. V závere prvej dĺžky treba traverznúť hladkú platňu a ste v štande.

Istič prvolezca druhej dĺžky si to tu pekne odsedí v sedačke a aspoň si trošku potrénuje, čo ho čaká vo väčších stenách :) Zostupuje sa zlanením.

Obtiažnosť: obidve dĺžky sú poctivé 5céčka.

Na záver: Verím, že tento článok, určený lezcom do obtiažnosti 6a, aspoň niektorých inšpiruje a povzbudí k tomu, aby sa vybrali hore do stien z pohodlia kaňonu a zabudli na vyšmýkané jednodĺžky v Paklenici. Stojí to naozaj za to.

M.Bartoň