Dubrovník - perla Jadranu
19.12.2007Na svete je veľa starých miest, ale Dubrovník je iba jeden. Jeho obyvatelia v súvislosti so svojím mestom často používajú slovo súlad, čo v tomto prípade znamená vzťah starého a nového, malého i veľkého, časti a celku. A Dubrovník je skutočne prekrásny, malebný, nezabudnuteľný.
Podľa legendy založili mesto utečenci z neďalekého gréckeho Epidauru (dnešný Cavtat). V stredoveku sa z Dubrovníka stal bohatý mestský štát. Mesto už v 14. storočí malo svojho lekára, starobinec a sirotinec. O storočie neskôr sa diskutovalo o starostlivosti o prestárnutých sluhov. Po roku 1500 vyšiel zákon, že iba ten muž sa smie oženiť, ktorý zasadil aspoň 75 olív. Ako prvé mesto na svete predpísalo povinnú karanténu, ktorej podliehali všetci cestujúci, ak prichádzali z krajov podozrivých z epidémií.
Na čele bohatej kupeckej republiky stála Veľká rada, ktorej členovia mohli byť len príslušníci starých šlachtických rodín. Knieža, zvolený na rok, bol iba "prvý medzi rovnými". Navyše musel po celý čas žiť osamele v kniežacom paláci, bez styku s rodinou i priateľmi, aby sa mohol celkom venovať vládnym povinnostiam. Vďaka šikovnej politike si Dubrovník zachoval nezávislosť až do konca 18. storočia, keď po vpáde Napoleona sa stal súčasťou Rakúska.
Toľko zopár čriepkov z histórie, ktoré môžu byť celkom zaujímavé pri porovnaní zo súčasnosťou. Pri príchode do Dubrovníka nás hneď upútala obrovská zaoceánska loď. Aj napriek neskorému septembru tu panoval čulý turistický ruch. V špičke sezóny by som sa tomuto miestu radšej vyhol.
Ubytovali sme sa vo veľkom kempe na severnom konci mesta. Aj napriek posezónnym cenám sme zaplatili za noc asi 24 eur (2os., auto a stan). Na obhliadku mesta sme sa vybrali peši, aby sme sa vyhli problémom s parkovaním. Nachodili sme za deň aspoň 20 km, to určite neodporúčam všetkým, ale aspoň sme mesto spoznali ozaj dokonale.
Hlavným bodom bola samozrejme prehliadka starého mesta. Okružná prechádzka po hradbách, by sa asi ťažko poovnávala s niečím podobným vo svete. Aj keď tam idú všetci, rozhodne ju odporúčam. Po potulkách úzkymi uličkami sme navštívili ešte staré morské akvárium, umiestnené medzi múrmi pevnosti v prístave. Počas letných horúčav tu nájdete príjemný chládok.
Dubrovník je zaradený aj do kultúrneho dedičstva UNESCO.
Neodolali sme zmrzline na hlavnej ulici Placa. Tu ma zaujal spôsob predaja albánskych zmrzlinárov. Táto tradícia sa dedí v rodine z pokolenia na pokolenie a venujú sa jej celé rodinné klany. Mladý chlapec za pultom s vari 40 druhmi zmrzliny dokázal aj napriek rade s každým zákazníkom prehodiť pár slov a popri tom ešte zažonglovať so zmrzlinou. Mal nacvičených kopec trikov a neustále so zákazníkmi žartoval. Počúval, akou rečou sa zákazníci zhovárajú a potom sa im prihováral v ich reči.
Na záver sme si pozreli ešte vojenskú pevnosť na vysokom brale. Odtiaľ je pekný výhľad na celé mesto. Tu sme sa nechtiac vyhli plateniu vstupného, lebo pokladník si niekde odskočil. Ináč, ako je už v Chorvátsku zvykom, vstupné sa platí všade. Po prehliadke mesta sme na druhý deň vyrazili ešte na pláže neďaleko kempu a po troch nociach v Dubrovníku sme pokračovali v našej Chorvátskej odysei.
M.Bartoň
Podľa legendy založili mesto utečenci z neďalekého gréckeho Epidauru (dnešný Cavtat). V stredoveku sa z Dubrovníka stal bohatý mestský štát. Mesto už v 14. storočí malo svojho lekára, starobinec a sirotinec. O storočie neskôr sa diskutovalo o starostlivosti o prestárnutých sluhov. Po roku 1500 vyšiel zákon, že iba ten muž sa smie oženiť, ktorý zasadil aspoň 75 olív. Ako prvé mesto na svete predpísalo povinnú karanténu, ktorej podliehali všetci cestujúci, ak prichádzali z krajov podozrivých z epidémií.
Na čele bohatej kupeckej republiky stála Veľká rada, ktorej členovia mohli byť len príslušníci starých šlachtických rodín. Knieža, zvolený na rok, bol iba "prvý medzi rovnými". Navyše musel po celý čas žiť osamele v kniežacom paláci, bez styku s rodinou i priateľmi, aby sa mohol celkom venovať vládnym povinnostiam. Vďaka šikovnej politike si Dubrovník zachoval nezávislosť až do konca 18. storočia, keď po vpáde Napoleona sa stal súčasťou Rakúska.
Toľko zopár čriepkov z histórie, ktoré môžu byť celkom zaujímavé pri porovnaní zo súčasnosťou. Pri príchode do Dubrovníka nás hneď upútala obrovská zaoceánska loď. Aj napriek neskorému septembru tu panoval čulý turistický ruch. V špičke sezóny by som sa tomuto miestu radšej vyhol.
Ubytovali sme sa vo veľkom kempe na severnom konci mesta. Aj napriek posezónnym cenám sme zaplatili za noc asi 24 eur (2os., auto a stan). Na obhliadku mesta sme sa vybrali peši, aby sme sa vyhli problémom s parkovaním. Nachodili sme za deň aspoň 20 km, to určite neodporúčam všetkým, ale aspoň sme mesto spoznali ozaj dokonale.
Hlavným bodom bola samozrejme prehliadka starého mesta. Okružná prechádzka po hradbách, by sa asi ťažko poovnávala s niečím podobným vo svete. Aj keď tam idú všetci, rozhodne ju odporúčam. Po potulkách úzkymi uličkami sme navštívili ešte staré morské akvárium, umiestnené medzi múrmi pevnosti v prístave. Počas letných horúčav tu nájdete príjemný chládok.
Dubrovník je zaradený aj do kultúrneho dedičstva UNESCO.
Neodolali sme zmrzline na hlavnej ulici Placa. Tu ma zaujal spôsob predaja albánskych zmrzlinárov. Táto tradícia sa dedí v rodine z pokolenia na pokolenie a venujú sa jej celé rodinné klany. Mladý chlapec za pultom s vari 40 druhmi zmrzliny dokázal aj napriek rade s každým zákazníkom prehodiť pár slov a popri tom ešte zažonglovať so zmrzlinou. Mal nacvičených kopec trikov a neustále so zákazníkmi žartoval. Počúval, akou rečou sa zákazníci zhovárajú a potom sa im prihováral v ich reči.
Na záver sme si pozreli ešte vojenskú pevnosť na vysokom brale. Odtiaľ je pekný výhľad na celé mesto. Tu sme sa nechtiac vyhli plateniu vstupného, lebo pokladník si niekde odskočil. Ináč, ako je už v Chorvátsku zvykom, vstupné sa platí všade. Po prehliadke mesta sme na druhý deň vyrazili ešte na pláže neďaleko kempu a po troch nociach v Dubrovníku sme pokračovali v našej Chorvátskej odysei.
M.Bartoň
Fotky Dubrovník - perla Jadranu
Podpor Vetroplacha
Top Články - za 30 dní
- Štrbský štít 2385m. JV žlabom z Mlynickej doliny (988x)
- Mengusovský štít cestou popod sliepku s vajcom (906x)
- Malý horolezecký manifest Ta33 (868x)
- Človečina, kl. V+, Zadný Popradský zub - Veľká Kôpka 2354m (800x)
- Koruna Turca (210km, +10981m): nonstop sólo (759x)
- Pobeh hrebeňmi nad Brnčalkou (755x)
- Corda Molla na Monte Disgrazia (3678 m): nepoznaná hrebeňovka v talianskych Alpách (726x)
- Lyžiarsky prechod pohoriami Slovenska (695x)
- 12 chát tatranských podľa Vetroplacha (690x)
- Koruna Zeleného plesa podľa Jančiho Matavu (665x)
Fórum
- Crna Gora turisticky: Vrsuta
12.12.2024 - príspevok k diskusii
Len tie zmijom kde nič - tu nič :-D - Mengusovský štít cestou popod sliepku s vajcom
15.11.2024 - príspevok k diskusii
Vetroplach chodí v Tatrách po stopách Jarabej, tu už naozaj nikto nič negarantuje!!! - Mengusovský štít cestou popod sliepku s vajcom
12.11.2024 - príspevok k diskusii
Mám rada túto tvoju sériu článkov, už ma namotivovali viackrát :-) Popod kvočku sme šli vlani a po daždi tá polica nebola veľmi príjemná. Pri zostupe... - Zalámaná a Bystrická dolina: farebná šotolina
11.11.2024 - príspevok k diskusii
A to nevieš, čo mám ešte v zásobe! - Zalámaná a Bystrická dolina: farebná šotolina
11.11.2024 - príspevok k diskusii
takto si predstavujem bicyklovanie v raji. mrazi z predstavy, hreje z nadsenia. farby cez oci priamo do mozgu namiesat ten zivy koktejl pre dusu. musi... - ŠUPka 2024
28.10.2024 - príspevok k diskusii
Viac fotiek na stiahnutie na Zonerame: https://eu.zonerama.com/Vetromag/Album/12345584 - Spomienka...
17.10.2024 - príspevok k diskusii
Miro sa zvykol občas u nás zastaviť a porozprávať o svojich nových túrach. Vždy s obrovským nadšením, radosťou rozprával svoje zážitky z túr – vtedy s...